Pomalá atmosféra oranžovej planéty by nás mohla viesť k mimozemskému životu

Astronómovia a astro-biológovia už dlho pôsobia na princípe, že mimozemský život bude s najväčšou pravdepodobnosťou objavený na planéte, ktorá vyzerá ako Zem. Krajina však vždy nevyzerala rovnako, bledo a modro. Nový výskum naznačuje, že možno chceme hľadať niečo pomarančové, planétu, ktorá sa viac podobá starej Zemi.

To je myšlienka práce výskumníkov na Virtuálnom planetárnom laboratóriu vo Washingtone, ktorí používajú simulácie na skúmanie potenciálu rôznych exoplanetov na udržanie života. Ich úlohou je premýšľať o tom, čo by mohlo byť živé z hľadiska hlbokého času.

Asi pred 2,5 miliardou rokov zakryla naša planéta zahmlená atmosféra a pomohla ju ochladiť, aby sa mohli vyvinúť staré baktérie. Výskumná pracovníčka Giada Arneyová vo svojich zisteniach, ktoré dnes spolu so svojimi kolegami predstavili na konferencii Americkej astronomickej spoločnosti pre planétové vedy, naznačuje, že kľúčom k objavovaniu cudzieho života by mohlo byť udržanie pozornosti na chemických značkách.

Počas éry Achaean na Zemi bola naša planéta zahalená hustou, organickou, svetlooranžovou atmosférou, ktorá vznikla ultrafialovým svetlom, rozbíjajúcim molekuly metánu na to, čo Arney nazýva „uhľovodíkovým oparom“. Toto bolo v čase, keď naša planéta mala veľmi málo Voľný kyslík, takže metán sa hromadí, Arney je podozrivý, bol spustený živými organizmami.

„Keďže toky metánu potrebné na udržanie oparu na začiatku Zeme by boli vyššie ako to, čo si myslíme, že by sa mohli vytvoriť nebiologické procesy, život by mohol mať kľúčovú úlohu pri vytváraní tohto oparu,“ hovorí Arney.

Zem počas éry Archaea bola horúcim neporiadkom. Bez ozónovej vrstvy (vyrobenej z kyslíka) bola planéta zasiahnutá priamym ultrafialovým svetlom na úrovni sterilizácie. „Život by musel prežiť pod inými druhmi UV štítov (napr. Voda, minerály), aby prežil,“ hovorí Arney.

Prostredníctvom fotochemických, klimatických a radiačných simulácií skorej Zeme Arney a jej kolegovia zistili, že uhľovodíkový opar by pôsobil ako puzdro UV žiarenia, ktoré by umožnilo planéte ochladiť a poskytnúť organizmom tolerujúcim žiarenie čas na kolonizáciu pôdy. To znamená, že nielenže je opar typom podpisu biologického života, pretože je s najväčšou pravdepodobnosťou produkovaný skorými organizmami, ale je aj potrubím, ktoré pomáha týmto organizmom vyvinúť sa do zložitejších baktérií a primitívnych rastlín a živočíchov.

Výskum exoplanetov sa ešte neskúmal špecificky pre príznaky atmosférického oparu podobného skorej Zemi, hoci je tam niekoľko svetov, ktoré vykazujú podivné opary a oblaky neznámeho zloženia. V skutočnosti máme jedno miesto v okolí, na ktoré by sme mali dávať pozor na: Saturnov mesiac Titan, ktorý má v súčasnosti veľmi podobný opar ako arménska éra Zeme (okrem tých tajomných jazier).

Život na inej planéte sa mohol vyvinúť tak, aby prežil za veľmi odlišných okolností, ale našou najlepšou v súčasnosti je hľadať to, čo vieme, že sú podmienky potrebné na to, aby existovali aj tie najzákladnejšie organizmy.

„Môžeme považovať skorú Zem za analógiu pre veľmi odlišný druh obývateľnej planéty s výhodou, že máme rockový záznam, ktorý nám hovorí, aké veci boli vtedy späť,“ hovorí Arney. „Prostredníctvom štúdia ranej Zeme môžeme lepšie pochopiť klímu, povrchové podmienky a atmosférické vlastnosti planét s anoxickým prostredím.“

Čím viac vieme o terra cognita, tým viac vieme o tom, čo hľadáme vo veľkom okolí.

Čím viac vieme o týchto svetoch, tým lepšie môžeme skenovať a identifikovať E.T. keď to vidíme.