Jane Johnson, vydavateľ Tolkien a George R.R. Martin | JOB HACKS

Kariéra málokedy ide podľa plánu. V Job Hacks, sme sa striasť odborníkmi na postrehy, ktoré kultivovali na svojej ceste na vrchol svojej oblasti.

Názov: Jane Johnsonová

Pôvodná lokalita: Cornwall, Anglicko

Job: Jane Johnson (http://en.wikipedia.org/wiki/Jane Johnson (spisovateľ) je spisovateľ, editor a vydavateľ. V 80. a 90. rokoch bola zodpovedná za publikovanie práce J.R.R Tolkien a jej odovzdanie modernému publiku. V tejto funkcii poverila John Howe a ilustrované vydania románov Alana Leeho. Johnson je teraz vydavateľstvo beletrie v HarperCollins a bol jednou z hnacích síl za založením cestovateľ, jeho Sci Fi a Fantasy odtlačok. Ďalší autori, ktorých vydala alebo vydala, zahŕňajú heavyweights ako Robin Hobb a George R.R. Martin.

Ako ste sa dostali na začiatok?

Začal som sa vydávať prostredníctvom slávnej zmesi serendipity a vášne. Žila som v západnom Londýne a pracovala v miestnom obchode so stávkami, kde som aj napriek mojim titulom v angličtine a islandčine skončila ako stážista a pokladník. Užil som si to a stal som sa prvýkrát v živote číslovaním; a odborníka na formu každého koňa a psa, ktorí bežia v tomto roku. Nebolo to však presne to, čo som predpokladal. Jedného dňa chôdze domov som narazil na blížneho, Sarah, a my sme sa rozprávali. Veľmi tehotná, povedala mi, že odchádza zo zamestnania v George Allen & Unwin Publishers. „To je Tolkienov vydavateľ!“ Zavrčal som. „Ach, páči sa vám niečo také?“ Spýtala sa.

Páči sa mi to? Miloval som Tolkien. Dostal som sa do toho Pán prsteňov vo veku 11 rokov - a hanbím sa pripustiť - stále mám kópiu, ktorú som napísal zo školskej knižnice, pretože som nemohol niesť, aby som sa s ňou podelil, alebo aby som sa o tento čarovný svet podelil s kýmkoľvek iným. Vzal som si anglický titul kvôli láske čítania profesora Tolkiena vo mne, špecializoval sa na anglosaského, pretože to bola jeho vlastnosť; pokračoval s magisterským titulom v starom islandskom jazyku, pretože starší Edda a ságy mu poskytli inšpiráciu.

„Môžete napísať a vziať skratku?“ Spýtala sa. "Samozrejme," klamal som. Obávam sa, že novinári sa rodia klamári. Ale sú to aj riešitelia problémov. Dostal som prácu - na základe mojich nepravd, ale aj kvôli svojej vášni pre Tolkien, a ako môj nový šéf zdôraznil, pretože som strávil rok prácou pre Ladbrokes, nebol som len číselný, ale tiež som pochopil povahu hazardu, ktorý by ma v publikovaní dobre umiestnil, kde každá prijatá kniha predstavuje vypočítané riziko. Naučil som sa písať a vytvárať vlastnú verziu skratky a vo veľmi krátkom čase som sa dostal do tajnej zóny až po redaktora, ktorý je osobitne zodpovedný za zoznam Tolkien.

Keďže píšete a upravujete, je tu niekto, kto vás baví? Alebo si myslíte, že sa navzájom živia; písanie z vás robí lepšieho editora a naopak?

Písanie a editácia sú dve strany tej istej mince a spätná väzba medzi oboma disciplínami je neoceniteľná. Napísal som už od 7 rokov alebo 8 rokov. Ale keď som začal vo vydavateľstve, prestal som písať asi 10 rokov, takže som bol nadšený talentom autorov, s ktorými som prišiel do styku. Ale nakoniec, ako som sa dozvedel viac o remesle písania - a o editácii - som sa stal menej ohromený mechaniky a začal písať znova, a čím viac som zápasil s mojimi vlastnými problémami s písaním, tým viac som bol schopný vcítiť sa do a pomohol autorom, s ktorými som pracoval. Výzvy sú samozrejme iné.

Vytvorenie ponúka úplne iné poradie problémov s úpravou. Píšem veľké, pohlcujúce, historické dobrodružné romány. Majú tendenciu byť dlhé a naplnené veľkým obsadením postáv, a zvyčajne začínajú na základe čistej nevedomosti, o ľuďoch a časoch, o ktorých viem len málo alebo nič, takže si vyžadujú veľa výskumu: veľkú výzvu. Ako horolezec často prirovnávam proces začatia románu, aby som stál na úpätí dlhého stúpania, ktorého vrchol je zakrytý mrakom: viete, že to bude dlhý, tvrdý slog a máte dobrú predstavu o tom, ako začať trasa, ale len nejasná predstava o tom, ako sa dostanete na vrchol. Je to skľučujúce!

Úprava veľkého, komplexného textu môže byť tiež skľučujúca svojím vlastným spôsobom. Každá kniha, každý spisovateľ, je iná v tom, ako pristupujú k svojim románom, ako reagujú na podnety a úpravy; aké prísne sú v písaní, ako konzistentné v charakterizácii a udalostiach atď. Ako redaktor je vašou úlohou pomôcť im dodať čitateľovi tú najlepšiu verziu ich vízie a to môže byť zákerná práca v závislosti od toho, ako dobre pracujete spoločne. Často som hovoril, že byť dobrým redaktorom kombinuje zručnosti psychológa, krotiteľa leva a muškárnika: porozumenie, odvahu a trpezlivosť; ako aj empatia, jasnosť, flexibilita a pokora - posledná z nich je pravdepodobne najdôležitejšia. Niektorí redaktori, ktorí si myslia, že sa správajú správne, sa pokúšajú vnucovať svoj pohľad na text autorovi, ale je dôležité si uvedomiť, že nakoniec kniha patrí spisovateľovi, ktorého meno je na obálke.

Ste viac psychológ, krotiteľ leva, alebo rybár s lietaním, ktorý má viac epických diel Pieseň ľadu a ohňa ? Potrebujete tabuľky, aby ste udržali krok?

Som George's UK vydavateľ. Čítal som a kŕmil všetky komentáre prostredníctvom Anne Groell, jeho primárny editor v Batman, New York. Pracuje s ním s textom. Má mozog veľkosti planéty a pozoruhodnú pamäťovú banku pre všetky jeho postavy, histórie a fakty o jeho svete; ale aj tím oddaných fanúšikov (najmä Linda a Elio na westeros.org), ktorí kontrolujú a kontrolujú detaily pre neho. A samozrejme teraz je Svet ľadu a ohňa poskytnúť encyklopédiu pozadia.

S ďalšími spisovateľmi dlhých epických seriálov - ako Robin Hobb - držím poznámky a šablóny, aby som ich mohol kontrolovať, a v tomto konkrétnom prípade mi Anne podáva svoje redakčné poznámky: veľmi recipročné usporiadanie.

S seriálom, ako je George R.R. Martin, zistíte, že k materiálu pristupujete inak, pretože jeho séria je taká veľká? Alebo sa snažíte vyladiť skutočnosť, že jeho knihy majú takú vášnivú a širokú čitateľskú základňu?

Vaša zodpovednosť je stále robiť knihu to najlepšie, čo môže byť, bez ohľadu na úspech alebo slávu autora, a viem, že George by ani jeden z nás poďakoval za to, že s ním zaobchádza inak. Ak by sa niečo stalo, bolo by to ešte kritickejšie a opatrnejšie, pretože na prácu je oveľa viac očí.

Čo by ste povedali, sú základné kvality, ktoré hľadáte v dielach, s ktorými súhlasíte, že ich upravíte?

Pre mňa je to všetko o hlasu. Čítanie knihy, akejkoľvek knihy (a nemám len upravovať SF a fantáziu, ale aj thrillery - som britský vydavateľ Dean Koontz, Jonathan Freedland / Sam Bourne a nedávny bestseller UK # 1 Ľadové dvojčatá SK Tremayne) - je to ako keby ste sa vydali na cestu s spoločníkom, s ktorým sa rozprávate. Hlas, ktorý vychádza z tejto knihy, musí byť pútavý, aby vás mohol pripojiť, aby ste strávili čas v autorskej spoločnosti.

Nedávno, dva skvelé príklady toho, že pre mňa bol Mark Lawrence - autor knihy Thorns (princ, kráľ a Tŕňový cisár), Prince Of Bláznov, Kľúč klamára a Koleso Osheimu - a Joe Abercrombie, ktorého skvelá séria YA Polovica kráľa, Polovica sveta, a Pol vojny Práve som publikoval. Markov hlas je strnulý, acerbický, lyrický, a zastrelený s viac nezabudnuteľnými jednovrstvami, než len o každom inom spisovateľovi, ktorého som mohol citovať. Joe má dokonalé majstrovstvo nad svojím rozprávaním a hlas je ostrý a šikovný a smeje sa nahlas. ale aj tmavé a niekedy veľmi romantické.

Samozrejme, že príbeh je zásadný: musíte sa obrátiť na stránky: ale hlas je vec, ktorá robí autora jedinečným.

Ako ste videli svoj fantastický žáner, ktorý sa vyvíjal v priebehu vašej kariéry - najmä preto, že vaša úloha vo Voyagere a jeho rast vás viedol k jeho jadru?

Fantasy sa stali odvážnejšími, tmavšími a realistickejšími v priebehu rokov, odklonili sa od elfov a mágie. V 80-tych rokoch som videl, že sa to začalo s knihami Thomas Covenant Stephena R Donaldsona a určite GRRM Pieseň ľadu a ohňa seriál je stelesnením fantázie viac poháňanej realpolitikom ako mágiou. Ale viete, sú tam veľmi temné chvíle Pán prsteňov, popri poézii, elfoch a lyrike. Ak by som mal zhrnúť zmenu, ktorú som videl za mojich 30 rokov, je to, že sme sa presunuli z čierneho a bieleho morálneho vesmíru na jeden s mnohými ďalšími odtieňmi šedej.

Pracovali ste dôverne s niekoľkými seriálmi, ktoré majú kriticky uznávané úpravy obrazovky, napríklad z televíznych relácií Hra o tróny na filmy ako Pán prsteňov. Aké sú vaše myšlienky o adaptáciách - pozeráte sa na ne, alebo sa snažíte držať ďalej? A ako niekto, kto je v jedinečnej pozícii - ste ďaleko od bežného diváka, ale nie ste aj autorom - ako ovplyvňuje váš vzťah s prácou váš zážitok z pozerania?

V ideálnom svete ako editor, ktorý pracuje na prebiehajúcom seriáli, by ste sa mali vyhnúť adaptácii, aby ste udržali primárne stvorenie čisté vo vašej mysli … ale nežijeme v ideálnom svete a pozorujeme a uvedomujeme si rozdiely úpravy sú rovnako súčasťou mojej práce ako práce na texte. Musím povedať, že som bol nervózny z adaptácie filmu Petera Jacksona Pán prsteňov - Nevedel som si predstaviť, ako by mohol nejaký režisér robiť spravodlivosť na Stredozemí, nieto ani znaky, s ktorými som vyrastal.

Keď som však vystúpil z výrobného auta, ktoré ma z letiska zozbieralo z letísk na svahy kopcov nad mokrým a zamlženým Queenstownom na Južnom ostrove Nového Zélandu v septembri 2000, a videl som, ako Gandalf a Boromir prichádzajú cez hmly, bol som v Stredozeme a úplne očarený. Strávil som mesiace s produkciou počas 3 rokov natáčania (ako Jude Fisher, som napísal Visual Companions, ktorý sprevádzal filmy), a potom sa vrátil na Hobbit adaptácie. Rybala som s Aragornom, Legolasom, Merrym a Pippinom, sledovali futbal s kráľom Theodenom, pili s Frodom, Samom a Boromirom; jedli ryby a hranolky s Eowyn. Nazvali ma „desiatym členom spoločenstva“. Mám rád rozšírené verzie Pán prsteňov filmy: nie sú úplne verní knihe, ale film je iným médiom ako písané slovo, a to je samotná povaha adaptácie, ale zachytávajú toľko pravdy a ducha originálu. Plne súhlasím s tým, že zmeny musia byť urobené - a to môže byť niekedy frustrujúce, ak poznáte pôvodnú dobre - ale niekedy môžu zmeny príbehu poskytnúť väčšiu jasnosť a ostrosť.

Nemal som luxus ani šťastie, aby som trávil čas s Hra o tróny výroby, ale musím povedať, že som rád sledoval seriál a som tak ohromený obsadením a vzhľadom série: kostýmy a súpravy sú nádherné. a nemôžem si predstaviť, že by Tyrion niečo iné ako zosobnil Peter Dinklage.

To je problém s bytím v modernej dobe: vizuálny obraz má taký primát, že pre vás prepíše písaný text. Nemyslím si, že existuje spôsob, ako udržať tieto dve entity oddelené, okrem úplného vyhýbania sa televízii a internetu.

Máte nejaké príbehy o rybolove s Aragorn, Legolas, Merry a Pippin? Čo to bolo?

Pár fotiek tu - jeden z tímov Voyager v roku 1995 - všetky dievčatá-tím!

A z Viggoho článku vo vianočnom vydaní ríše magazín 2011 zobrazujúci Dom Monaghan s pstruhom, ktorý chytil v deň, keď sme sa vybrali na rybolov v Te Anau.

Vzali sme naše úlovky späť do bungalovu Viggo, kde sme sa dohadovali o tom, ako ich najlepšie variť (navrhol som ich variť vo fólii: Viggo išiel vlastnou cestou a ryby vybuchli v rúre… BK a Fon, stupnica pre Merry a Pippin), podávame kari omáčku) a podávali sme ich až do zvyšku spoločenstva: Bolo to krásne večer. Veľa dobrých spomienok, ako je tento - príliš veľa na zoznam. Sme stále priatelia.

Aké sú vaše osobné favority v žánri fantasy? Myslíte si, že žánrová fikcia je v literárnom svete marginalizovaná, alebo si myslíte, že hranice medzi mainstreamovou, literárnou a žánrovou fikciou sa rozpadajú?

Som veľmi šťastný editor - zapojil som sa do publikovania mnohých mojich najobľúbenejších favoritov v žánri - Kim Stanley Robinson, George RR Martin, Jack Vance, Robin Hobb, Guy Gavriel Kay, George RR Martin, Isaac Asimov, Arthur C Clarke, Raymond Feist, Stephen Donaldson, David Eddings, Mark Lawrence, Michael Marshall Smith, Joe Abercrombie, Megan Lindholm, Stephen King, Dean Koontz, Peter Straub, Peter V Brett. Tiež milujem Patricka Rothfussa a Ben Aaronovitcha.

Nedávne obľúbené položky zahŕňajú Ember v popole Odpoveď Sabaa Tahir - Voyager Hry o život - a Emily Mandel Stanica jedenásť.

Čítal som však široko, a nie len fikciu (posledné čítanie bolo nami David Nicholls, Nosenie Albert Home Homer Hickam, pamätihodnosti Robert Macfarlane, Divoké labute Jackie Morris); a internet rozdrobil množstvo marketingových prekážok, ktoré slúžili na odosielanie žánrových kníh do tmavého rohu kníhkupectva. A nesmierna popularita Hra o tróny otvoril žáner ľuďom, ktorí sa nikdy nepovažovali za fantázických fanúšikov: za to musíme byť všetci vďační Georgeovi.

Akú radu by ste poskytli všetkým začínajúcim redaktorom?

Hovorím všetkým mladým redaktorom: Nehľadajte trh, sledujte svoje inštinkty! Prečítajte si čo najviac, ako môžete mimo svojej práce a pozrite sa na kvalitu v písaní a rozprávaní, naučte sa, čo robí rôzne štruktúry kliešťami, aby ste rozpoznali niečo zvláštne, keď to vidíte. A potom sa držte svojich zbraní. Ak si myslíte, že je to vynikajúce, bojujte so zubami a nechtami, aby ste ho získali, a potom sa na to dlho uviaznete v publikácii. To je práca editora: aby sa nadšenie nadšilo novému autorovi, pripomínajúc kolegom, že potrebuje ich pozornosť a podporu. Môže to byť vyčerpávajúce, ale ste jediným zástancom, ktorý má autor vo vydavateľstve, takže ak si vezmete spisovateľa, je vašou zodpovednosťou, aby ste im poskytli čo najlepší zážitok z publikovania vašej spoločnosti.