Kepler Spied na kométe 67P pre vedu

$config[ads_kvadrat] not found

Learn Finnish: Pronouncing Å, Ä, Ö

Learn Finnish: Pronouncing Å, Ä, Ö
Anonim

Každý chce kúsok Rosetty, dokonca aj najznámejšieho lovca planét NASA - vesmírneho teleskopu Kepler. Minulý mesiac, Kepler dal svoje planéty-lovecké povinnosti na pozdržanie dokončiť úlohu žiadny pozemný ďalekohľad by mohol: špehovať kométu 67P / Churyumov-Gerasimenko.

Výsledky tohto jedinečného pozorovania pomôžu vedcom lepšie porozumieť skutočným údajom zozbieraným z misie Rosetta.

30. septembra svet vrhol slzu, keď Rosetta, milovaná kozmická loď naháňajúca kométu, narazila na povrch kométy 67P - potom, čo strávila dva roky po prvotnom kuse ľadu a prachu cez slnečnú sústavu.

Počas dvoch týždňov, ktoré viedli k zániku Rosetty, sa obežná dráha kométy počas dňa ocitla v pohľade, čo bránilo tomu, aby teleskopy na Zemi boli vidieť. Vedci vyzvali Keplera (stále pôsobiaceho v misii K2) o pomoc.

Z Keplerovej vzdialenej vyhliadky mal observatórium jasný výhľad na jadro a chvost kométy.

V obraze vidíme kométu, keď prechádza Keplerovým zorným poľom zhora doprava. Je to jasná fuzzy lopta, ktorá preteká cez diagonálny pás:

Biele bodky na obrázku predstavujú hviezdy a ďalšie oblasti, ktoré Kepler v súčasnosti študuje vo vesmíre ako súčasť desiatej pozorovacej kampane K2.

Zatiaľ čo obrazy vyžarované späť nemusia vyzerať ako veľa, sú vedecky užitočné. Dlhodobý pohľad, ktorý poskytuje Kepler, pomôže nielen dať Rosetta dáta s vysokým rozlíšením do kontextu, ale dá vedcom predstavu o tom, koľko materiálu kométa stráca každý deň vo vesmíre, čo možno určiť meraním odrazeného slnečného svetla.

Napriek tomu, že operačná misia Rosetty skončila, vedci budú analyzovať pokladňu údajov zozbieraných v nasledujúcich desaťročiach.

$config[ads_kvadrat] not found